Prepáč, ale nie ...
Na takého, ako ty som čakal dlho ...
(zdroj: www.pinterest.com)
Áno, naplánujete si stretnutie. Všetko ide tak ako má, nejaká tá káva, pokec popri nej. Témy nie sú ničím bohaté. Bežné veci ako som prežil dnešný deň, čo musím ešte dnes spraviť alebo aké mám plány na večer. V takomto prípade máte pocit, že danú osobu poznáte už dlhší čas aj keď to je len možno hodina.
Na prvom stretnutí nezvyknem rozprávať o svojich súkromných veciach. Väčšinou spomeniem nejaké hobby, koníčky alebo nejaký menší zážitok, ktorý je vhodný k danej téme, ktorá sa práve rozoberá. Nikdy nie však o kamarátoch, bývalých, a ani o sklamaní sa v chalanoch. To sa na prvé stretnutie s daným človekom určite nehodí. Nikdy neviem pochopiť, ako mi môže niekto začať rozprávať osobné skúsenosti, ktoré prežil s niekým, človeku ktorého pozná sotva hodinu. V takom prípade môže mať aj krásne blond vlasy, prenikavé modré oči a úsmev vystrihnutý ako keby z módneho časopisu a už si o danom človeku pomyslíš svoje. Nevadí, stretneš sa s ním ďalej, veď o nič vážne nejde.
Po pár stretnutiach (dajme tomu 3) si už o človeku aký - taký obraz spravíš. Vieš kto je, čo je, čo robí a s kým sa stretáva. Síce mená jeho kamarátov si nepamätáš, aj keď ti ich neustále spomína, ale to je jedno, prakticky ťa to nezaujíma, zaujíma ťa len on. Čo tak skúsiť spolu stráviť krásny večer? Zapnúť si v telke film, uvariť niečo dobré na večeru, dať si po pohári vína, ísť spať, a ráno sa vedľa seba zobudiť? Hm, krásna myšlienka, no do momentu keď z daného opojenia vytriezvieš (nemyslím tým víno, ktoré si vypil).
Všetko ide podľa plánu, máte sa stretnúť v určitú hodinu, čakáš pred bytovkou, príde si po teba, ideš k nemu domov, vo výťahu sa ťa spýta aký si mal deň alebo ako sa ti cestovalo. Nič výnimočné ani nič hrôzostrašné. Určite má trému taktiež ako aj ty, veď predsa budete na určitom mieste sami, bez spoločnosti v ktorej ste sa predtým stretávali. Spraví ti krásnu prehliadku bytu, poukazuje ti miestnosti, všímaš si detaily. Uloženie dekorácií, čistotu a poriadok v domácnosti. Ďalší zo spôsobov ako si utvoriť mienku o danom človeku. Na odľahčenie celej situácie padne návrh na kávu a cigaretu, celkom nenápadne, za zámienkou únavy. Prečo nie? Povieš si, však vonku je celkom teplo, tak prečo si nesadnúť na balkón, zapáliť si a popíjať si podvečernú kávu na balkóne v spoločnosti svojho nového kamaráta, ktorý sa ti veľmi páči. Jedlo je hotové. Klasika, nejaký steak, k tomu hranolky. Moc sa nepredviedol, nevadí, veď zješ takmer všetko, chutné to bolo, mäso bolo dobre prepečené, no hranolky možno trošku mastnejšie, než na ktoré si zvyknutý. Jedlo zo slušnosti pochváliš. Otvára sa fľaša dobrého červeného vína neznámej značky, nalejete si, usadíte sa do gauča a už pozeráte nejaký film čo v telke dávajú.
Krásny jarný piatkový večer. Príjemná spoločnosť, dobré víno, dobrý film. Čo viac si priať? Možno len svätý pokoj, a potrebu vypnúť po celom náročnom týždni, ktorý si v práci absolvoval.
Ako tak sedíte na sedačke sa ten druhý k tebe začne približovať. Čo to robí? Veď nikdy predtým mi nijakú náklonnosť okrem komplimentov nepreukazoval. Je ti to z počiatku celkom príjemné, tak neprotestuješ. Jeden - dva letmé dotyky a už ste pri sebe. Uff, to išlo celkom rýchlo, pomyslíš si, asi by to chcelo trošku zbrzdiť. No nedá sa. Bozky, dotyky, a ďalej si to viete už sami predstaviť čo sa bude diať. Veľmi príjemný moment okamihu vystrieda stará známa hláška "Na takého, ako ty som čakal dlho ..." Čo to sakra je?! Poznáme sa týždeň, nevieme prakticky o sebe vôbec nič. Ako môže toto niekto vypustiť z úst. Vôbec ma nepoznáš, nevieš kto som a ani čo chcem ... veď o tomto sme sa vôbec nebavili. Rýchlo pečený vzťah druhej strany začína stroskotávať v zúfalom vyhlásení, ktoré bolo asi len výkrikom do tmy. Celú situáciu stopneš veľmi jemne, taktne sa snažíš naznačiť, že na takéto slová je priskoro. Nuž asi je už neskoro, lebo sa na teba zmotal. Prespíš u neho, veď je veľa hodín a mal si už v sebe nejaký ten pohár vína, čiže autom si nezajazdíš. Škoda, že ráno skoro vstáva do práce a tebe sa nechce o štvrtej ráno v sobotu vytiahnúť päty z postele. Nevadí. Povie ti že môžeš spať dokedy chceš, veď o druhej je doma. OK. Zobúdzaš sa o deviatej hodine, hladný, nevyspatý a hlavne podráždený z nepríjemného včerajšieho zážitku, ktorý na tebe zanechal stopy bezmocnosti.
Asi je čas si pobaliť veci a odísť preč. Ozvať sa mu môžeš aj správou na messengeri. Ako tak pozeráš problém je v tom že nemáš kľúče od bytu a na vchodových dverách do bytovky je čip. Prúser. Vyletíš na balkón v zúfalom pocite máš chuť vyhodiť svoje veci von a utiecť minimálne po hromozvode z bytu, sakra, žiaden tam nie je. Hm, čo už, pomyslíš si. Musíš počkať pokiaľ sa tvoj kamarát vráti domov.
Je to len jeden z príbehov napísaný dennodenným scenárom života niektorých ľudí. Ale v jednom je pravda. Vzťah sa buduje. Buduje sa časom. Časom, ktorý ukáže či daný človek je pre nás ten pravý, či zdieľa rovnaké hodnoty ako my, či si rozumieme aj po komunikačnej stránke, a nie len po tej intímnej. No čas nie je týždeň, ani mesiac. Je to stále len nejaký ten známy, s ktorým sa stretávaš pár krát do týždňa a tráviš s ním čas. Veď predtým si nikdy nestretol jeho kamarátov, a ani o tvojich.
Prepáč, ale nie ... tadiaľto cesta určite nás dvoch nevedie.
Na prvom stretnutí nezvyknem rozprávať o svojich súkromných veciach. Väčšinou spomeniem nejaké hobby, koníčky alebo nejaký menší zážitok, ktorý je vhodný k danej téme, ktorá sa práve rozoberá. Nikdy nie však o kamarátoch, bývalých, a ani o sklamaní sa v chalanoch. To sa na prvé stretnutie s daným človekom určite nehodí. Nikdy neviem pochopiť, ako mi môže niekto začať rozprávať osobné skúsenosti, ktoré prežil s niekým, človeku ktorého pozná sotva hodinu. V takom prípade môže mať aj krásne blond vlasy, prenikavé modré oči a úsmev vystrihnutý ako keby z módneho časopisu a už si o danom človeku pomyslíš svoje. Nevadí, stretneš sa s ním ďalej, veď o nič vážne nejde.
Po pár stretnutiach (dajme tomu 3) si už o človeku aký - taký obraz spravíš. Vieš kto je, čo je, čo robí a s kým sa stretáva. Síce mená jeho kamarátov si nepamätáš, aj keď ti ich neustále spomína, ale to je jedno, prakticky ťa to nezaujíma, zaujíma ťa len on. Čo tak skúsiť spolu stráviť krásny večer? Zapnúť si v telke film, uvariť niečo dobré na večeru, dať si po pohári vína, ísť spať, a ráno sa vedľa seba zobudiť? Hm, krásna myšlienka, no do momentu keď z daného opojenia vytriezvieš (nemyslím tým víno, ktoré si vypil).
Všetko ide podľa plánu, máte sa stretnúť v určitú hodinu, čakáš pred bytovkou, príde si po teba, ideš k nemu domov, vo výťahu sa ťa spýta aký si mal deň alebo ako sa ti cestovalo. Nič výnimočné ani nič hrôzostrašné. Určite má trému taktiež ako aj ty, veď predsa budete na určitom mieste sami, bez spoločnosti v ktorej ste sa predtým stretávali. Spraví ti krásnu prehliadku bytu, poukazuje ti miestnosti, všímaš si detaily. Uloženie dekorácií, čistotu a poriadok v domácnosti. Ďalší zo spôsobov ako si utvoriť mienku o danom človeku. Na odľahčenie celej situácie padne návrh na kávu a cigaretu, celkom nenápadne, za zámienkou únavy. Prečo nie? Povieš si, však vonku je celkom teplo, tak prečo si nesadnúť na balkón, zapáliť si a popíjať si podvečernú kávu na balkóne v spoločnosti svojho nového kamaráta, ktorý sa ti veľmi páči. Jedlo je hotové. Klasika, nejaký steak, k tomu hranolky. Moc sa nepredviedol, nevadí, veď zješ takmer všetko, chutné to bolo, mäso bolo dobre prepečené, no hranolky možno trošku mastnejšie, než na ktoré si zvyknutý. Jedlo zo slušnosti pochváliš. Otvára sa fľaša dobrého červeného vína neznámej značky, nalejete si, usadíte sa do gauča a už pozeráte nejaký film čo v telke dávajú.
Krásny jarný piatkový večer. Príjemná spoločnosť, dobré víno, dobrý film. Čo viac si priať? Možno len svätý pokoj, a potrebu vypnúť po celom náročnom týždni, ktorý si v práci absolvoval.
Ako tak sedíte na sedačke sa ten druhý k tebe začne približovať. Čo to robí? Veď nikdy predtým mi nijakú náklonnosť okrem komplimentov nepreukazoval. Je ti to z počiatku celkom príjemné, tak neprotestuješ. Jeden - dva letmé dotyky a už ste pri sebe. Uff, to išlo celkom rýchlo, pomyslíš si, asi by to chcelo trošku zbrzdiť. No nedá sa. Bozky, dotyky, a ďalej si to viete už sami predstaviť čo sa bude diať. Veľmi príjemný moment okamihu vystrieda stará známa hláška "Na takého, ako ty som čakal dlho ..." Čo to sakra je?! Poznáme sa týždeň, nevieme prakticky o sebe vôbec nič. Ako môže toto niekto vypustiť z úst. Vôbec ma nepoznáš, nevieš kto som a ani čo chcem ... veď o tomto sme sa vôbec nebavili. Rýchlo pečený vzťah druhej strany začína stroskotávať v zúfalom vyhlásení, ktoré bolo asi len výkrikom do tmy. Celú situáciu stopneš veľmi jemne, taktne sa snažíš naznačiť, že na takéto slová je priskoro. Nuž asi je už neskoro, lebo sa na teba zmotal. Prespíš u neho, veď je veľa hodín a mal si už v sebe nejaký ten pohár vína, čiže autom si nezajazdíš. Škoda, že ráno skoro vstáva do práce a tebe sa nechce o štvrtej ráno v sobotu vytiahnúť päty z postele. Nevadí. Povie ti že môžeš spať dokedy chceš, veď o druhej je doma. OK. Zobúdzaš sa o deviatej hodine, hladný, nevyspatý a hlavne podráždený z nepríjemného včerajšieho zážitku, ktorý na tebe zanechal stopy bezmocnosti.
Asi je čas si pobaliť veci a odísť preč. Ozvať sa mu môžeš aj správou na messengeri. Ako tak pozeráš problém je v tom že nemáš kľúče od bytu a na vchodových dverách do bytovky je čip. Prúser. Vyletíš na balkón v zúfalom pocite máš chuť vyhodiť svoje veci von a utiecť minimálne po hromozvode z bytu, sakra, žiaden tam nie je. Hm, čo už, pomyslíš si. Musíš počkať pokiaľ sa tvoj kamarát vráti domov.
Je to len jeden z príbehov napísaný dennodenným scenárom života niektorých ľudí. Ale v jednom je pravda. Vzťah sa buduje. Buduje sa časom. Časom, ktorý ukáže či daný človek je pre nás ten pravý, či zdieľa rovnaké hodnoty ako my, či si rozumieme aj po komunikačnej stránke, a nie len po tej intímnej. No čas nie je týždeň, ani mesiac. Je to stále len nejaký ten známy, s ktorým sa stretávaš pár krát do týždňa a tráviš s ním čas. Veď predtým si nikdy nestretol jeho kamarátov, a ani o tvojich.
Prepáč, ale nie ... tadiaľto cesta určite nás dvoch nevedie.
Dúhový Mimozemšťan
Komentáre
Zverejnenie komentára